(Doba čítania je približne 5 minút).
Je vedecky dokázané, že les a pobyt v lese má mnohé blahodarné účinky na človeka, na jeho fyzické a mentálne zdravie a to nielen na človeka s autizmom.
Terapia lesom
Lesná terapia pochádza z japonského konceptu „shinrin-yoku“, ide o vedecky overenú a uznávanú terapiu. Táto terapia vznikla v 80. rokoch minulého storočia v Japonsku. Cieľom terapie je ponorenie sa všetkými zmyslami do prostredia lesa.
Počas terapie by mal človek naplno vnímať všetky detaily prostredia, všetkými zmyslami, šum lístia vo vetre, zurčanie vody v potoku, zvuky vtákov a iných zvierat, šuchot lístia na zemi, vône lesa, ale napríklad aj dotykom jemnosti machu.
Pri tejto terapii nejde len o trávenie času v lese, kedy niekam a za niečím kráčame, ale o naozaj kvalitný čas strávený v lese so zapojením všetkých zmyslom, častokrát v spoločnosti lesného terapeuta. Znie to zaujímavo však? Človek má hneď chuť vyraziť do lesa.
Môže byť pobyt v lese, aj bez lesného terapeuta prospešný pre deti s autizmom? Určite áno.
Pobyt v lese znižuje stres, úzkosť
V lese nie je množstvo rušivých zvukov a podnetov, ako v ruchu mesta, a preto môže pomôcť s upokojením nervového systému a priniesť dieťaťu upokojenie. Je vedecky dokázané, že pobyt v lese vedie k zníženiu stresového hormónu, a tak zlepšuje náladu. Deti s autizmom môžu byť práve citlivejšie na stres a stresové situácie, a preto pobyt v lese im môže pomôcť lepšie tieto situácie zvládať.
Podporuje zmyslové vnímanie
Deti s autizmom častokrát trpia prestimulovaním zmyslov. Les a všetky jeho súčasti sú pre zmysly „auti“ dieťaťa jemnejšie, predvídateľnejšie, môže zmyslami jasnejšie vnímať zvuky, vône, rôzne dotyky, a tak môžeme pomôcť k vyššej zmyslovej tolerancii u dieťaťa.
Pobyt v lese môže viesť aj k zlepšeniu koncentrácie a pozornosti
Les stimuluje pozornosť bez toho, aby príliš zaťažoval zmysly, ako už bolo spomenuté, čo môže viesť k schopnosti lepšie sa sústrediť aj v bežných situáciách. Napríklad niektoré štúdie u detí s ADHD pozorovali zvýšenie pozornosti a výkonnosti po pobyte v lese. Zdá sa, akoby sa v lese obnovila pozornosť dieťaťa.
Zlepšuje fyzické zdravie
Nielen tým, že zvyšujeme fyzickú aktivitu, jednoducho sa hýbeme, ale pomáha aj k zlepšeniu fungovania imunitného systému. Fyzická aktivita zároveň uvoľňuje endorfíny, teda zlepšuje náladu, a môže tak prispieť aj k zlepšeniu sociálnych interakcií.
Zlepšuje sociálne schopnosti
S predchádzajúcim súvisí aj zlepšenie sociálnych schopností, kedy dieťa interaguje s ľuďmi okolo seba, zapája sa do spoločných aktivít, napríklad do hľadania alebo pozorovania zvierat a podobne. Tým sa môžu výrazne zlepšiť sociálne zručnosti. Zlepšuje to komunikáciu dieťaťa, ale napríklad aj buduje empatiu.
Zlepšuje spánok
A v neposlednom rade pobyt v lese môže zlepšiť spánok. Fyzická aktivita vonku, pobyt na prirodzenom svetle, zlepšuje tvorbu melatonínu, ktorý reguluje náš spánok. U detí s autizmom to môže byť veľký benefit, keďže mnohé majú problémy so spánkom.
Tak sa teda zdá, že pobyt v lese, nech už je náš cieľ akýkoľvek, možno aj len prechádzka alebo spoločne strávený čas, môže zlepšiť nielen náš duševný a fyzický život, ale aj život dieťaťa s autizmom.
Aj náš Jurko má síce rád mesto a ľudí, ale oveľa radšej trávi čas v lese. Tam je najšťastnejší a najspokojnejší a my s ním. V lese sa naučil jazdiť na odrážadle, naučil sa tam bicyklovať, viac na nás reagovať. Má rád výhľady, a preto dnes už aj sám dokáže vyliezť na kopce. Naše najkrajšie leto s ním bolo, keď sme skrz na skrz pochodili Veľkú Fatru. Les a hory boli dôvod prečo sa vrátiť späť domov na Slovensko. Teraz už vieme, prečo sme v tom lese najspokojnejší.